Domový lesný priemysel

Od roku 1912 do roku 1937 vlastnila väčšinu lesov  v okolí Trenčína na ľavej strane Váhu spoločnosť Hazai Erdoipar Részevény  (Domový lesný priemysel účastinná spoločnosť), ktorá bezohľadne vyrúbala cez prvú svetovú vojnu značnú časť najlepšieho a najdostupnejšieho lesa. Postavila úzkokoľajnú železnicu a aj pomocou lacnej pracovnej sily (vojnových zajatcov) odviezla najlepšie drevo. Keď už ťažba dreva nebola rentabilná, rozhodla sa lesy odpredať.

Spúšťanie dreva na rizniach

Modrovci

O najväčší súvislý lesný celok predávaného majetku prejavil záujem Ing. Dr. mont. h.c. Emil Modr, banský riaditeľ Banskej a hutnej spoločnosti Ostrava. Predmetom kúpy bol súvislý celok o výmere cca 2250 ha v katastroch obcí Selec, Mníchova Lehota, Veľké Stankovce a Trenčianska Turná. Dôvodom kúpy bola jeho láska k lesom a prírode, záľuba v poľovníctve a snaha zabezpečiť budúcnosť pre svojho jediného syna Emila. 

Čítať ďalej…

V týchto lesoch sa nachádzali skoro samé mladé kultúry. Stav veľkostatku bol daný nízkou zásobou drevnej hmoty a malo trvať desaťročia, kedy by sa mohlo počítať len  s nepatrným výnosom z ťažby. Vzhľadom na vyťaženie takmer všetkej drevnej hmoty predchádzajúcim vlastníkom, sa menej ťažilo, drevo sa spúšťalo po rizniach, pri obnove lesa sa využívalo prirodzené zmladenie, ako aj sadenie z vlastnej lesnej škôlky v lokalite Slivové.  V lesoch sa pálilo drevné uhlie v tzv. milieroch.

Vzhľadom na veľkosť obhospodarovaného majetku, Modrovci zamestnávali svoj personál, teda nielen hájnikov, ale aj lesníkov (hájnikovou hlavnou pracovnou náplňou bolo strážiť, teda hájiť zverený majetok, les a zver, lesník bol odborník, ktorý mal na starosti les a mal odborné vzdelanie). V kúpnej zmluve sa zaviazali prevziať do svojich služieb správcu veľkostatku Viléma Westphala a hájnikov Jana Vaňáka a Emila Vozníka v Mníchovej Lehote a lesníkov Alfreda Nierlicha, Pavla Lachkého a Adama Marcinecha v Selci. Lesníci i hájnici boli povinní dodržiavať ustanovenia lesného zákona z r. 1879, ktorý platil aj po vzniku Československa.

V r. 1938 prevzal vedenie lesnej správy po p. Westphalovi skúsený lesmajster František Macek, rodák z obce Počátky na Českomoravskej vysočine. Popri hlavnej lesníckej činnosti zabezpečoval aj krmivo pre kone a tiež lesnú zver, zabezpečil tiež vybudovanie expedičného miesta, tzv. depa na drevo, v blízkosti lesnej správy.  Na jeho podnet bola vybudovaná  lesná cesta z vily na správu, ktorá sa dodnes nazýva „Mackovská cesta“.

V r. 1937 sa začalo so stavbou obytnej vily, pre rodinu majiteľa. V r. 1938 bol pri vile Belice postavený bazén.     V r. 1943 boli Štefanom Zlatošom, staviteľom z Malých Stankoviec postavené rozsiahle hospodárske budovy pri lesnej správe v Selci. V r. 1944 bola na služobné účely postavená chata „pod Inovcom“, v súčasnosti známa ako chata Podlúčie.

Bezchybné vedenie správy a riadne dodržiavanie lesného plánu bolo dozorujúcimi štátnymi orgánmi uznávané, o čom svedčí aj kontrola zo dňa 22.01.1948, vykonaná Ing. Ivanom Braxatorisom, lesným radcom ONV v Trenčíne V zápisnici sa uvádza: „Mýtné a výchovné ťažby prevádzajú sa v medziach schváleného hospodárskeho plánu z úspor a neboli zistené žiadne samovoľné odchýlky. Bukové tmavé seče (ruby) sa prevádzajú len v obmedzenom rozsahu kvôli uvoľneniu bukového nárastu. Nové rúbaniská asi na 70 % prirodzene zmladené sú po vyvezení dreva a vyčistení od odpadkov ihneď zalesňované, prevažne smrekom obyčajným a smrekom červeným (smrekovec opadavý), v počte  cca 54.000 kusov z vlastnej lesnej škôlky. Mladiny a porasty stredného veku predstavujú pekné, nádejné porasty, ktoré vyžadujú viac pestovného zásahu, čo naráža na  ťažkosti pre nedostatok robotníkov. Na základe uvedeného možno konštatovať, že lesné hospodárstvo je za daných pomerov a v medziach schváleného hospodárskeho plánu veľmi uspokojivo vedené, najmä v ostatnom čase,  keď sa venuje zodpovedná starostlivosť obnove lesa v snahe, aby boli vo väčšej miere pestované cenné dreviny (jaseň, javor, červ. smrek).

Štátne lesy 

V nadväznosti na prvý veľký „záborový“ zákon po vzniku Československa č. 215/1919 Zb., ktorý sa zaoberal úpravou pozemkového práva a hovoril o zabratí veľkostatkárskej pôdy, bola prijatá jeho revízia č. 142/1947 Zb. V zmysle tejto revízie  bolo dňa 31. 1. 1948 na Ministerstve poľnohospodárstva rozhodnuté o prevzatí Veľkostatku Mníchova Lehota – Selec. Po februárových udalostiach bol 21. 3. 1948 prijatý zákon o novej pozemkovej reforme. Na jej základe bol 1. 10. 1948 Veľkostatok Mníchova Lehota – Selec celý vrátane obytných a prevádzkových budov a živého a mŕtveho inventáru pridelený do užívania podniku Štátne lesy a majetky bez toho, aby vlastník dostal akúkoľvek náhradu.

Čítať ďalej …Všetkým šiestim zamestnancom bolo umožnené dočasne pracovať na svojich miestach s doterajšími pôžitkami. Emilovi Modrovi, v tom čase študentovi 3. ročníka na  ČVUT odbor lesné inžinierstvo, nebolo umožnené ponechať si ani svoj rodinný dom,  vilu Belice.

Do roku 1974 fungoval systém polesí. Od 1. apríla 1974 boli polesia zlúčené do lesných správ. Na prevzatom majetku sa vystriedalo niekoľko polesných a správcov aj niekoľko sídiel polesí aj sídiel správ. Zalesňovanie sa vykonávalo na jar aj na jeseň sadenicami z lesných škôlok a vyzdvihnutými z náletu.

Drevo sa spočiatku zvážalo koňmi, neskôr boli zapožičané pásové traktory. Koncom        60-ych rokov sa začala intenzívne budovať lesná dopravná sieť. Prvýkrát v rámci trenčianskeho lesného závodu tu bol použitý lesný kolesový traktor. V 80-ych rokoch boli využívané lanovky.

Práce v ťažbe aj pestovaní lesa sa vykonávali stálymi, sezónnymi zamestnancami aj brigádnikmi.

Vila Belice po zrušení polesia fungovala ako rekreačné zariadenie lesného závodu a konali sa v nej porady a oslavy.

Po zmene politických pomerov v r. 1989 na základe žiadosti Ing. Emila Modra zo dňa 28.8.1992, pristúpili Štátne lesy, š. p. k dohode o odovzdaní užívacích práv. Užívacie právo bola vrátené pôvodnému vlastníkovi Ing. Emilovi Modrovi.

hájovne Kondrút a rozsiahle odlesnené územie

Opäť Modrovci

Dňa 9. decembra 1992 bola založená spoločnosť Lesné hospodárstvo Inovec s.r.o. Prvým správcom sa stal Ing. Milan Muška. Svoju činnosť začínal v zlej ekonomickej situácii. Bol nedostatok odvozných prostriedkov, v lese sa vykonávali len výchovné ťažby, trh s drevom sa odrážal od dna, porasty boli znehodnocované vysokým stavom zveri. Problémom bola aj zlá platobná disciplína odberateľov.

Čítať ďalej …

Po roku a pol vystriedal Ing. Mušku vo funkcii správcu Ing. Ivan Bušík, ktorý bol vášnivým poľovníkom a hospodárenie v lese nebolo jeho prioritou.

V roku 1996 bol nahradený Ing. Miroslavom Saloňom. Za jeho pôsobenia za rozbehol obchod s drevom a začalo sa s rekonštrukciou bytu pre správcu na vile.

V r. 1998 a stal správcom  Ing. Jozef Záhradník. Ing. Záhradník  ako schopný manažér využíval pri správe súkromného majetku bohaté skúsenosti s riadením v štátnych lesoch, kde pôsobil ako riaditeľ odštepného lesného závodu Trenčín.

V r. 2000 nastúpil do funkcie správcu Ing. Ľuboš Balušík. Postupne sa opravili chaty Podlúčie a Slivové a hájovňa v Mníchovej Lehote. Za prispenia finančných prostriedkov z EU a z vlastných zdrojov prebehla rekonštrukcia hospodárskej budovy pri vile na rekreačný objekt Chalúpka. Obnovil sa vozový park a prebiehali opravy a údržby lesných ciest.

V roku 2008 sa stal správcom Ing. Marián Kremeň. Pod jeho vedením sa zrekonštruovala a opravila vila Belice, hájovne v Kondrúte a hospodárska budova pri správe, ktorá bola dlhodobo v nepriaznivom stave. V roku 2019 bola dokončená nová budova Lesného hospodárstva v Selci.

Od septembra 2020 vykonáva funkciu správcu Ing. Peter Arbet..